Keď som sa stal pred
štyrmi rokmi učiteľom, dlhšie som rozmýšľal nad tým,ako zaujmem dnešnú mládež,
ktorú už nenamotivujete s kriedou v ruke v dobe,ktorá im ponúka
vizuálne efekty v kinách, počítačové hry a animácie, 3Da 4D
rozlíšenia obrazu a množstvo iných technologických výdobytkov doby.
Z pohľadu toho, že
som mladý ,,jazykár“, to má pre mňa kľúčový význam zaujať žiakov nielen tým, že
viem o jazyku ako takom viac, čo mi napomáha zaujať ich odborne, ale im aj
ukázať spôsob, ako nám počítačová technika môže pomôcť zefektívniť vzdelávanie
v škole a doma. Dnes sa už,,nenosí“ prísny a autoritatívny postoj
k deťom ako to bolo v minulosti.Učiteľ by mal dať žiakom pocit, že
žiadny z nich nie je uprednostňovaný či naopak, zanedbávaný. Školstvo sa
dostalo na prah 21. storočia a potrebuje sa neustále posúvať ďalej a ,,nezaspať
na vavrínoch“. Preto si myslím, že je modernizácia vzdelávania
používaním počítačovej techniky príkladom toho, ako zvýšiť záujem a motivovať
žiakov nielen tým čo počujú, ale aj tým čo vidia.
Uvedomil som si, že
vzdelávanie prostredníctvom digitálnych pomôcok mázmysel len vtedy, ak školiteľ
dobre ovláda nielen bežné nástroje vzdelávania (odbornosť,rétorika, práca s
hlasom), ale aj počítač, iné hardwarové a softwarové pomôcky nevynímajúc.
Určite by sa nemala zanedbať príprava pedagógov na prechod k týmto novým
technológiám, pretože nie každý je rovnako technicky zručný.Starší alebo
„technicky slabší“ pedagógovia môžu mať problém s adaptáciouna digitálne
technológie, preto by sa mal venovať zvláštny dôraz na školenia so zameraním na
modernizáciu vzdelávania.
Dospel som
k názoru, že hodina odučená formou prezentácie jezaujímavejšia,
zjednodušuje moju prácu, pomáha žiakom ľahšie si zapamätať z učiva to
najpodstatnejšie, zvyšuje ich motiváciu na hodinu. Klasickédlhé monotónne
výklady učiva už neprinášajú želaný efekt ako možno kedysi.S dobou sa mení
aj pohľad žiakov na učenie a je potrebné neustále napredovať
v inovovaní vzdelávania. Dôležité je povedať, že práca s novými technológiami
deťom neprináša nielen výhody a príležitosti, ale aj isté riziká, čo
môže byť predmetom obavy rodičov. Musia si často vybrať medzi ochranou detí pred
týmito technológiami alebo povolením používať tento druh technológií
s rizikom zraniteľnosti. Najmä používanie internetu a sociálnych sietí
môže podľa mňa vážne ovplyvniť vnímanie a myslenie detí, čo môže
vytvoriť digitálnu a komunikačnú priepasť medzi rodičmi a ich deťmi.
Na jednej strane internet uľahčuje
vyhľadávanie informácií, ktoré žiaci potrebujú vedieť alebo ich zaujímajú,
tiež pomáha pedagógom pri príprave na hodinu, alebo na hodine rýchlo
použiť príklad k výkladu nového učiva. Myslím si ale, že okrem rýchleho
vyhľadávania informácií na internete sú žiaci zahltení aj množstvom
,,informačného odpadu“. Negatívne na internete je to, že umožňuje prístupnosť
detí a mládeže k nevhodnému obsahu sexuálneho, surového
a komerčného charakteru vo veku, kedy by sa mali viac sústrediť
na fyzický a mentálny rozvoj. Návšteva rôznych stránok s nevhodným
obsahom môže ovplyvniť ich vnímanie reality, vzťahov, názorov či zmyslu pre
zodpovednosť. V poslednej dobe sa rozširuje trend tzv.sociálnych sietí,
kde dnešná mládež trávi čoraz viac času. Anonymita je pritom často to, čo
využívajú, pretože sa cítia v tejto polohe pohodlne. Dokonca niektorí ju
zneužívajú na e-šikanovanie a zverejňovanie osobných informácií.
Ostáva len veriť, že
s našou pomocou deti nájdu správnu mieru používania sociálnych
sietí, zamerajúc sa na e-learning a získavanie informácií vhodného
charakteru pre ich osobnostný rozvoj. Prioritou pre žiakov by mal byť e-learning
aj preto, že takáto forma im môže pomôcť k rozvoj u celoživotného
vzdelávania. Otázkou však ostáva to, či je dnešná generácia študentov ochotná
vzdelávať sa. Z vlastnej skúsenosti však viem, že z generácie na
generáciu sa my pedagógovia potýkame so študentmi, ktorí neprejavujú toľko
nadšenia zo štúdia ako kedysi. Aj keď je dnešných študentov ťažké zaujať, nemalo
by nás to odradiť od vytrvalosti a motivácie používať prostriedky
digitálnych technológií tak, aby sa nám podarilo sprístupniť informácie
a prezentovať učivo žiakom čo najefektívnejším spôsobom.S najväčšou
pravdepodobnosťou táto forma nezaujme všetky typy žiakov, ale pri každej práci
sa musí ,,počítať so stratami“. Na mieste je potom vyskúšať inú formu vyučovania
a možno prezentovať svoj vlastný spôsob vzdelávania,vyhnúť sa zaužívanému
stereotypnému učeniu. Kľúčovými by mali byť slová ako: inak,zaujímavo,
nekonvenčne. To všetko je cesta ako nenásilne zaujať študenta nielen informačne,
ale aj vizuálne a pocitovo.
Z môjho pohľadu sa nebránim žiadnej modernizácii vzdelávania nakoľko ma
tiež svojim spôsobom fascinuje oblasť technológií, poznania nového a
odhaľovania nepoznaného. Sám sa pokúšam neustále vymýšľať nové formy vyučovania
na hodinách, nakoľko som si vedomý, že klasická forma výučby má
u žiakov slabšiu odozvu. Využívam napríklad nástroje balíka MS Office,
ktorými si pomocou notebooku vypomáham pri výkladoch učiva či uvádzaní
príkladov gramatických javov. Pevne verím, že modernizácia vzdelávania je
správnou cestou k zvýšeniu vedomostí dnešných a budúcich generácií.
